Banícka akadémia (Banská Štiavnica, Slovensko)

Citácia: Ozdín D., 2009-2015: Minerály Slovenska. www.ozdinminerals.com

      ☼ 1762 (Banská Štiavnica, Slovensko) - 1919 (Banská Štiavnica, Slovensko)

- Najskôr existovala v Banskej Štiavnici Banská škola (Berg-Schola), založená 1735, kde učil Samuel Mikovíni. Táto škola pravdepodobne ešte nemala žiadne zbierky minerálov. Pôvodne Praktická škola (Practische Lehr-Schule) bola založená rozhodnutím Márie Terézie 13. decembra 1762 a bola výsledkom pôvodného, neskôr však modifikovaného návrhu Johanna Thaddäusa A. Peithnera (1727-1792) na zriadenie vysokej školy s banským zameraním v Prahe. Keďže Peithner odmiedol ísť učiť do Banskej Štiavnice, začali sa jednotlivé predmety učiť najskôr na Pražskej Univerzite na Katedre montánnych vied v r. 1763. Tu bol vymenovaný Peithner za profesora banských vied a vybudoval tu zbierku modelov ako aj minerálov. Preto bol povolaný do B. Štiavnice a vymenovaný za prvého profesora Nikolaus Joseph Jacquin (1727-1817) v r. 1763. Ten začal prednášať 18. septembra 1764 a založil tu aj prvú mineralogickú zbierku.. Po odchode Jacquina, prišiel na jeho miesto pôvodne tiež (banský) lekár a botanik profesor metalurgickej chémie a mineralógie Giovanni Antonio Scopoli, ktorý predtým učil aj mineralógiu. V r. 1770 prišiel do B. Štiavnice učiť na novovytvorenej katedre baníctvo aj Christoph Traugott Delius a spolu s ďalším profesorom matematiky a mechaniky (Nicolaus Poda von Neuhaus; predtým učil na univerzxite v Grazi, kde mal na starosti aj fyzikálno-astronomické zbierky) a Scopolim dotvorili proces tvorby akadémie tromi katedrami na vysokej škole (podľa pôvodného návrhu Peithnera), ktorá v tomto roku získala od Márie Terézie oficiálny názov Cisársko-Kráľovská Banská akadémia. Po prof. Deliovi prišiel v r. 1772 učiť prof. Peithner z Prahy, kde zároveň s jeho odchodom ostalo po ňom prázdne miesto a C.-K. Banská akadémia v Banskej Štiavnici sa stala jedinou vysokou školou vyučujúcou montánne vedy v Rakúsko-Uhorsku. Peithner si pravdepodobne zo sebou zobral do B. Š. aj svoje zbierky. Literatúra uvádza, že v r. 1770 bol zakúpený pre potreby akadémie Belházyho dom, kde boli okrem prednáškových miestností, Scopoliho bytu, aj knižnica a zbierky. V r. 1774 Dvorská komora vo Viedni povolila kúpu Peithnerovej mineralogickej zbierky (~ 2000 ks) a jeho knižnice (~ 1400 ks) za 4 000 zlatých pre Banskú akadémiu. Toto bol prvý väčší nákup mineralogických zbierok a od r. 1774 sa začína intenzívna tvorba systematickej mineralogickej zbierky. Peithnerovu zbierku, podobne ako ostatné mineralogické zbierky spravoval G. A. Scopoli.V ďalších rokoch získala akadémia najmä vzorky zo svojich erárnych baní B. Štiavnici, Kremnici a Španej Doline. Časť vzoriek aj nakupovala aj vymieňala nielen z Rakúsko-Uhorska. Nákup vzoriek sa sústreďoval najmä na súkromné zbierky z B. Štiavnice. Nákup väčších mineralogických zbierok bol počas celého trvania akadémie skôr výnimkou. Po Scopolim zbierky spravoval až do nástupu Ruprechta na katedru Carl Thierenberger. Vlastnú zbierku mal aj Anton von Ruprecht, ktorý v r. 1779 nastúpil na miesto profesora na katedre chémie a mineralógie. Pri jeho nástupe už neboli na akadémii ani Scopoli a ani Peithner. Ruprecht mineralogické zbierky rozširoval. Po ňom  nastúpil na katedru Michael Patzier a neskôr Michael Höring, ktorí nemali vzťah k mineralógii a zbierky sa postupne rozkrádali, zapadali prachom a zanedbávali. Boli aj terčom kritiky viacerých cestovateľov a odborníkov (napr. Esmark, Beudant a pod.). Svetovú úroveň dosiahla mineralógia na akadémii až príchodom Aloisa Petra Wehrleho v r. 1820, ktorý tiež dal zbierky do poriadku, rozšíril ich nákupmi, ale aj darmi zbierok bývalých študentov akadémie, profesora J. N. Langa von Hanstadt ako aj početnými vlastnými zbermi spolu s asitentom Karolom Kovarczom (1810?-1869?). Potom zbierkotvorná činnosť stagnovala a do nástupu Jána Pettka v r. 1843 obohatil zbierky najmä významný rakúsky geológ Wilhelm von Haidinger. Ďalej mineralogické, ale aj geologické a paleontologické zbierky rozvíjal najmä Ján Pettko, ktorý odkúpil v r. 1856 veľmi cennú mineralogickú zbierku prof. Antona Haucha a v r. 1865 paleontologickú zbierku Kristiána Andreja Zipsera. V strede decembra 1918 bola väčšia časť zbierok spolu s ďalšími učebnými pomôckami vlakom odvezené do Maďarska, kde zakotvili najskôr v Šoproni, neskôr v Miskolci. 

 
založenie Praktickej školy (Baníckej akadémie) (13. 12. 1762)

premenovanie na Cisársko-Kráľovskú Banskú akadémiu (1770)

Správcovia a zodpovední za zbierky:

Katedra chémie a mineralógie Katedra banských vied (mechaniky a náuky o baníctve, resp. matematiky a mechaniky)

1763 - 28.2.1769 Nikolaus Joseph Jacquin (16.2.1727-26.10.1817)
1769 - 27.1.1777 Giovanni Antonio Scopoli (1723-1788)
15.3.1779 - 1792 Anton Leopold Ruprecht von Eggenberg (14.11.1748-6.10.1814)
1792 - 1811
Michael Patzier
(1748-1811)
1811 - 1820
Michael Höring (1767-1820)
1820 - 1835
Alois Peter Wehrle  (1791-1835)
1835 - 1837
Joseph Ertl  (1810-1869?)
1837 - 1840
Joseph Bachmann  (1806-1868)
 

1770 - 31.3.1772 Christoph Traugott Delius
1.4.1772? - 1776
Johann Thaddäus A. Peithner (8.4.1727-2.6.1792)
1776 - ?.12.1779
Carl Thierenberger
1.1.1780 - ?
Ján Szeleczký
9.5.1788 - do 8.7.1791
Carl Haidinger (10.7.1756-16.3.1797)
28.8.1792 - ?
A. Prybila
10.7.1798 - 1805
Johann Möhling (1762-?)
2.12.1805 - ?
Franz Reichetzer
1812 - ?
Ján Nepomuk von Hanstadt

 

Katedra mineralógie a geognózie (1841-1843?)

1840 - 1841? Gustav Rössler (1804-1857)
1842 - 1843 Joseph Niederist (1807-1865)
1843 -          Ján Pettko (1812-1890)
 

Katedra mineralógie, geológie a paleontológie (1843-24. 4. 1919)
premenovanie na Banícku a lesnícku akadémiu (Berg- und Forstakademie) (1846)
premenovanie na Uhorskú Kráľovskú Banícku a lesnícku akadémiu (Magyar Királyi Bányászati és Erdészeti Akadémia) (1867)

         - 1871 Ján Pettko (1812-1890)
1871 - 1898
Benjamin Winkler
(1835-1915)
1.4.1898 - 1898
Lajos Cseh
(1835-1915)
1899 -         
Hugo Böckh (1874-1931)
 

premenovanie na Uhorskú Kráľovskú Vysokú školu banícku a lesnícku (Magyar Királyi Bányászati és Erdészeti Főiskola) (1904-1919)

         - 1914 Hugo Böckh (1874-1931)
1912 - 1918
Štefan Vitális
(1871-1947)
 

Štítky, v prípade, že sú rovnomerne strihané, majú veľkosť 90 x 52 mm. Nerovnomerne strihané štítky majú veľkosť do 87 x 49 mm. Štítky sú na zožltnutom pomerne tenkom papieri. Etikety majú vo vrchnej časti nápis ("M. k. bányász akad. ásvány és földtani gyüjtemény." = Magyar Királyi banyász akadémia ásvány és földtani gyüjtemény = Uhorská Kráľovská banská akadémia mineralogická a geologická zbierka), oddelený od zvyšnej časti štítku vodorovnou čiernou čiarou, ktorá nezasahuje až k obvodovému čiernemu rámiku. Okrem nápisu sú v hlavnom poli štítku v 3 riadkoch predtlačené nápisy: "Sz:", "Tárgy :" a "Lelhely :". Štítky sú vpisované ručne čiernym, pravdepodobne tušovým perom a sú v maďarčine. Maďarská predtlač štítku poukazuje na intenzívnu maďarizáciu v 2. polovici 19. stor. (predtým museli byť štítky v nemčine) po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní v r. 1867. Takéto štítky mohli byť robené pravdepodobne až po odchode Jána Pettka z katedry, ktorý písal v nemčine a pravdepodobne zostal na katedre dokiaľ to bolo ešte možné (pozn.: počas silnej maďarizácie, ktorá neobišla ani banícku a lesnícku akadémiu, odišli zo školy takmer všetci nemecky hovoriaci pedagógovia a študenti a väčšina Čechov a Slovákov). Vzhľadom na to, že v r. 1904 bola akadémia premenovaná na vysokú školu, štítky nemôžu byť staršie ako bol r. 1904 (ak neberieme do úvahy, že sa mohli ešte niekoľko rokov používať staré štítky).

   Etiketa veľkosti 90 x 52 mm z r. 1872-1904. Zbierka: D. Ozdín (Bratislava, Slovensko).

 

Referencie:

Herčko I., 1991: 100. výročie smrti Jána Pettka. - Miner. Slovaca, 23, 4, 374.

Herčko I. & Murgašová Z., 2004: Nové portréty profesorov Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. - Acta Universitatis Matthiae Belii, Sér. Dejiny vied a techniky, 2, 73-96..

Konečný P., 2012: 250. výročie Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Jej význam pre vývoj montánneho školstva v Rakúsko-Uhorsku, 1762-1919. - Banská agentúra, Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie SR, Košice, 128 s.

Tomeček O. & Herčko I., 2001: Chémia a mineralógia na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. - Slovenská chemická spoločnosť, Banská Bystrica, 126 s.

Späť na začiatok stránky