|
|||
|
1828-1830 - 1918 (Rusko) - aristokratická zbierka niekoľkých generácií princov - Zakladateľom zbierky bol Grigorij Grigorjevič Gagarin (I) (1810-1893). Pokračovateľom tejto zbierky bol jeho najstarší syn Grigorij Grigorjevič Gagarin (II) (1850-1918), neskôr jeho traja synovia Grigorij Grigorjevič Gagarin (III) (1876-1905), Georgij Grigorjevič Gagarin (1882-1924) a Igor Grigorjevič Gagarin (1891-1964). Novodobú časť zbierky založil princ Grigorij Grigorjevič Gagarin (IV) (1912-1950) a v súčasnosti je jej vlastníkom jeho dcéra Elena (1940-). |
|||
|
Zberateľskú činnosť princov Gagarinovcov možno rozdeliť do 2 etáp. Prvá staršia, významnejšia a slávnejšia zbierka (1828?-1918) vytvorená princom Grigorijom G. Gagarinom (I) má charakteristické štítky s nápisom "Prince Gregory Gagarin" a "Mineral collection" a je uložená prevažne vo Vernadského Štátnom geologickom múzeu Ruskej akadémie vied v Moskve. Druhú, mladšiu zbierku vytvoril princ Grigorij G. Gagarin (1930?-1950?) a štítkymajú charakteristický nápis "GR. GAGARIN - BEOGRAD" a sú vypisované modrým atramentom. Zbierku dnes vlastní jeho dcéra Elena žijúca vo Francúzsku. |
|
 |
Gagarin Grigorij Grigorjevič (I) - zakladateľ najstaršej časti zbierky princov Gagrinovcov - Grigorij Grigorjevič Gagarin bol najstarším synom princa Grigorija Ivanoviča Gagarina (1782-1837) a Jekateriny Petrovny (rodenej Soimonovej). Mal 4 súrodencov (bratov). Bol všeobecne uznávaný v zahraničí ako vynikajúci generál a znalec umenia a bol priateľom S. Puškina a M. Ju. Lermontova. Službu vykonával na Ministerstve zahraničných vecí, kde sa zúčastnil misií v Istanbule (Constantinopol) a Mníchove. Bol diplomat, umelec, viceprezident Akadémie umenia (1859-1872) a zakladateľom Múzea ranného kresťanstva, kde zozbieral množstvo obrazov. Svoju mladosť trávil v Taliansku, kde bol jeho otec veľvyslancom. V tomto čase začal zbierať mladý Grigorij minerály. V roku 1929 bol vyslaný na diplomatickú misiu do Paríža, kde sa vzdelával a chodil na prednášky na Univerzite v Sorbonne. Medzi návratom do Talianska v roku 1930 a vrátením sa do Ruska v roku 1932, princ Gagarin veľa cestoval po Európe. Z týchto čias pochádza pravdepodobne väčšina vzoriek jeho zbierky. Letné sídlo mala rodina Gagrinovcov v Karačarove na Hornej Volge, ktoré zdedila v testamente po svojej tete jeho žena Sofia Andrejevna Gagarinová (1822-1909). Na konci 19. storočia mala jeho zbierka vyše 400 vzoriek, obsahujúcich okolo 100 minerálnych druhov, reprezentujúcich najmä lokality v Alpách a Rusku. Po jeho smrti zdedil zbierku, ktorá ostala v Karačarove, jeho starší syn Grigorij. |
|
Nie je známe, či už používal štítky. |
|
 |
|
|
Gagarin Grigorij Grigorjevič (II) - pokračovateľ zbierky Gagrinovcov - Grigorij Grigorjevič Gagarin bol umelec, pokladník a štátny radca vedecky spájaný s Univerzitou v St. Petersburgu. Bol tiež členom Prvej Štátnej dumy a zmierovací sudca Klinskej oblasti. Spolu s manželkou Máriou Aleksandrovnou Prozorovskajou-Golicinou mal 9 detí, pričom o minerály sa zaujímali len najstarší syn Grigorij, Igor a najmä Georgij, ktorý zbierku významne rozšíril. Jeho krstným otcom bol cisár Nikolaj I. Na univerzite v St. Petersburgu navštevoval prednášky D. I. Mendelejeva a intenzívne sa zaujímal okrem geológie a paleontológie aj o mineralógiu. Princ Gagarin slúžil na Ministerstve poľnohospodárstva štátnych majetkov a po roku 1881 väčšinu času žil v Karačarove. O jeho zberateľskej činnosti je len málo údajov a z mineralogického hľadiska sa v podstate obmedzujú na činnosť spojenú s vyhľadávaním minerálov v okolí Karačarova. |
|
|
Napriek tomu, že štítky zbierky rodiny Gagarinovcov majú nápis "Prince Gregory Gagarin", väčšinu týchto štítkov vytvoril a písal pravdepodobne syn Grigorija G. Gagarina (II) Georgij. Pri jeho mene sa nachádza aj podrobná charakteristika štítkov. |
|
|
|
|
|
Gagarinova Maria Grigorjevna - milovníčka minerálov - Maria Grigorjevna Gagarinová vydatá ako Raevskaja, bola sestrou G. G. Gagarina (1850-1918) a tiež milovníčkou mineralógie. V roku 1902 venovala Moskovskej Univerzite 60 vzoriek, medzi ktorými boli vzorky z Vezuvu a Monte Sommy. Niekoľko vzoriek venovala aj svojmu synovcovi Georgijovi G. Gagarinovi (1822-1924). |
|
|
Štítky pravdepodobne netvorila a ani ich nevypisovala. |
|
|
|
|
|
Gagarin Grigorij Grigorjevič (III) - nadšenec minerálov, ktorý zahynul pri vojenských povinnostiach v Rusko-japonskej vojne - Grigorij Grigorjevič Gagarin vyštudoval Moskovskú univerzitu a bol členom jednou z prvých expedícií V. I. Vernadského. Počas Rusko-japonskej vojny bol mechanikom na krížniku Alexander III. Zahynul počas bitky o Tsushimu v Japonsku. Jeho záujem o minerály sa stotožňuje najmä s expedíciami V. I. Vernadského, odkiaľ spolu priviezli spolu s ďalšími členmi expedície niekoľko stoviek kg vzoriek. |
|
|
Nie je známe, že by mal osobitné štítky oproti pôvodným. |
|
|
|
|
 |
Gagarin Georgij Grigorjevič - najväčší rozširovateľ zbierky princa Gagarina - Georgij Grigorjevič Gagarin pracoval v Mineralogických laboratóriách Moskovskej univerzity. Tu študoval napr. minerály uránu, molybdit atď. Svoje výsledky publikoval vo vedeckých časopisoch. Bol tiež právnikom a maršálom šľachty Klinskej oblasti. V lete roku 1918 emigroval spolu so svojou ženou (barónka Jelena Nikoaevna Korf) a šesťročným synom do Srbského kráľovstva do malého mesta Pančevo neďaleko Belehradu. Najstaršia datovaná vzorka, ktorá bola prírastkom zbierky, bola z roku 1900, počas jeho štúdií na gymnáziu. V rokoch 1901-1913 kúpil G. Gagarin od firmy Foote Mineral Co. aj najväčšiu časť vzoriek zbierky. Postupne nadobudol od tejto spoločnosti 325 vzoriek za 2076 dolárov. Veľké množstvo vzoriek kúpil aj od firiem a obchodníkov ako bol Krantz, Julius Böhm, Denisov-Uraľskij a „Príroda a škola“ v Moskve. Urobil významný vklad do zbierky, ktorú v roku 1905 starostlivo katalogizoval. Vytvoril zo zbierky systematickú mineralogickú zbierku, ktorá odrážala poznatky o mineráloch z 19.-20. storočia. Zbierka bola tvorená nielen vlastnými nálezmi z expedícií a exkurzií, ale aj darmi a kúpami od zberateľov. Posledná vzorka pridaná do zbierky bola v roku 1918. |
|
Väčšina známych štítkov pochádza pravdepodobne práve od Georgija Grigorjeviča Gagrina, pretože sa zaoberal systematizáciou a katalogizáciou zbierky a veľa štítkov pochádza z územia bývalej Juhoslávie, kde v roku 1918 odišli Gagarinovci do emigrácie. V podstate sú známe 4 základné typy štítkov. Najstarší typ štítkov tvoria štítky zo začiatku 20. storočia do r. 1918. Majú čierny rámik, päť predtlačených dlhých vybodkovaných riadkov a v horných rohoch, krátke vybodkované riadky. Do ľavého horného riadku sa ručne písalo číslo minerálu podľa mineralogického systému Danu. Nad týmto riadkom je nápis "DANA". Do pravého horného krátkeho riadku bolo vpisované prírastkové číslo vzorky v zbierke. Štítky sa vyznačovali ozdobným písmom a často aj kombináciou písania v azbuke a latinke. Ďalšie 3 typy štítkov majú v hornom poli v dvoch riadkoch rovnaký nápis: "Prince Gregory Gagarin" a "Mineral collection", ktorý je oddelený od spodnej časti štítku resp. hlavného poľa štítku čiernou predtlačenou linkou, ktorá nezasahuje až po okraj čierneho rámika. Dôležitým znakom je vypisovanie štítkov v anglickom jazyku. Veľkosť týchto 3 typov štítkov je nasledujúca: 56-57 x 35 mm, 86-87 x 46-47 mm, 134-135 x 49 mm. |
|
|
|
|
|
|
|
|
Gagarin Igor Grigorjevič - posledný aristokratický vlastník staršej zbierky Gagarinovcov - Igor Grigorjevič Gagarin bol dôstojníkom Baltickej flotily a zástupcom veliteľa Generálneho štábu v r. 1919-1920. Bol hrdinom bitky pri Moonzunde počas 1. sv. vojny. Po odchode z armády do výslužby pracoval ako učiteľ fyziky. V roku 1918 bola Karačarovská zbierka ( ~ 3000 vzoriek) znárodnená spolu so zvyškom majetku princov Gagrinovcov a bola premiestnená do Historického múzea. Legenda hovorí, že podľa inštrukcií Lunačárskeho bola zbierka Gagrinovcov vrátená Igorovi G. Gagrinovi, jedinému z deviatich súrodencov, ktorý zostali po októbrovej revolúcii v roku 1917 v Rusku, ale ten sa jej v roku 1921 zriekol v prospech štátu a daroval mineralogickú zbierku z Karačarova, ktorú rodina zbierala vyše 100 rokov múzeu Moskovskej banskej akadémie. Od r. 1921 zbierka slúžila na edukačné účely pre študentov Moskovskej banskej akadémie a v rokoch 1930-1989 pre študentov Moskovského geologického a výskumného ústavu. Po založení Vernadského Štátneho geologického múzea Ruskej akadémie vied v roku 1989 začala na základe zbierok tohto ústavu a súkromných zbierok nová éra. V roku 1996 tu bola vytvorená nová expozícia „Historické zbierky Vernadského Štátneho geologického múzea“, kde popri iných zbierkach je prezentovaná aj zbierka princov Gagarinovcov. Zbierka bola pomenovaná na počesť Karačarovského sídla Gagarinovcov na Hornej Volge. |
|
|
Zmena štítkov oproti pôvodným nie je známa. |
|
|
|
|
|
|
Gagarin Grigorij Grigorjevič (IV) - zakladateľ novej Gagrinovskej zbierky - Grigorij Grigorjevič Gagarin bol jediným synom Georgija G. Gagarina (1882-1924), ktorý po otcovej smrti zostal spolu s matkou v Pančeve v Srbsku. Promoval na Geologickej fakulte Belehradskej univerzity a do 2. sv. vojny pracoval v Juhoslovanskej geologickej službe. V zmysle rodinnej tradície pokračoval v zbieraní minerálov. Počas 2. sv. vojny bol spolu s rodinou poslaný na nútené práce do Saska. Tu pracoval na Baníckej akadémii vo Freibergu. Na konci vojny zo strachu pred represiami sovietskej armády ušiel aj zo ženou a dvomi dcérami do Argentíny, kde pokračovala jeho profesionálna kariéra geológa. Tu pracoval v Geologickej službe Argentíny a Mineralogickom múzeu v Buenos Aires. Tragicky zahynul pri dopravnej nehode, keď sa autom vracal z expedície. Jeho zbierka, ktorú nechal vo Freibergu v roku 1945 je zachovaná a je vo vlastníctve jeho dcéry Eleny (1940-) žijúcej na predmestí Paríža. |
|
Etikety Grigorija Grigorjeviča Gagarina (IV) sa od ostatných etikiet líšia najmä tým, že vo vrchnom poli štítku majú predtlačený nápis "GR. GAGARIN - BEOGRAD", ktorý je od zvyšnej časti štítku oddelený dvojitou tenkou čiarou. Štítky majú veľkosť 81 x 52 mm. V hlavnom poli je predtlačených 6 vodorovných čiar rôznej dĺžky. Najvrchnejšia a najkratšia v ľavom hornom rohu sa používala na písanie prírastkového čísla vzorky. 2. čiara zhora bola na rozdiel od ostatných hrubšia a písal sa na ňu názov minerálu.Celý štítok je orámovaný vonkajšou hrubou čiernou linkou a vnútornou tenkou sivou linkou. Štítky boli vypisované ručne modrým atramentom rôznych odtieňov. Charakteristickým znakom je nemecký jazyk použitý pri písaní štítkov, na základe ktorého je možné štítky stotožniť s časom pôsobenia Grigorija G. Gagarina (IV) vo Freibergu počas 2. sv. vojny, kde bol dočasne zo Srbska na nútených prácach. |
|
|
|
|
|
|
|
|
Referencie |
|
|
Minina E. L. & Starodubtseva I., 1995: The Collection of the Princes Gagarin in the Vernadsky State Geological Museum. - World of stones, 7, 20-23. |
|
|
Minina E. L. & Starodubtseva I., 2000: The Collection of the Princes Gagarin. - Mineral Collection of Russia, Mineralogical Almanac, 2, 1., 46-53. |
|
|
Minina E. L., 2010: The Princes Gagarin mineral colection. - Mineralogical Almanac Special Issue, Mineralogical Almanac publishing, Moscow, 104 p. |
|
|
Wilson Wendell E., 2010: Mineralogical Record Biographical Archive. (http://www.minrec.org/labels.asp?page=1&colid=519) |
|
|
|
|
