|
Minerály
Slovenska |
|
A
B
C
D
E
F
G
H
CH
I
J
K
L
M
N
O
P
Q
R S
T
U
V
W
X
Y
Z |
|
Aikinit,
akantit, aktinolit, alabandit, albit, allanit-(Ce),
almandín, alofán, altait, alumohydrokalcit, alunit, alunogén, analcím,
anatas, andaluzit,
andorit IV,
andorit VI,
andradit, anglesit, anhydrit, ankerit, annabergit, annit, anortit, antigorit,
antimón, antimonit, antlerit, antofylit, apatit, apjohnit, aragonit,
ardealit, armalcolit, arzenolit, arzenopyrit, asbolán,
atacamit, augit,
aurichalcit, auripigment, aurostibit, autunit, awaruit, azurit |
|
Akantit
Ag2S
mon. |
|
Index výskytu na Slovensku: 3 |
Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 |
|
Typová lokalita:
Jáchymov, Česká republika (Kenngott, 1855) |
|
Najstarší opis
z územia Slovenska: Kremnica,
Hodruša-Hámre a Banská Štiavnica (Zipser, 1817) |
|
Lokality na
Slovensku (13) a stupeň identifikácie
(v zátvorke):
Banská Štiavnica (1), Dúbrava (3), Hodruša-Hámre (1), Kremnica (3), Nová Baňa
(3),
Prochoť (3), Remetské Hámre (1), Repište (3), Veľké Pole (3), Vyhne (2),
Vysoká (2), Zlatá Baňa (2), Zlatá Idka (3) |
|
Veľkosť:
makroskopický |
|
Najväčší
kryštál z územia Slovenska:
3 cm (Banská Štiavnica; Szakáll et
al.,
2002) |
 |
 |
|
Nátekovité agregáty akantitu na
kremeni. Banská Štiavnica, veľkosť vzorky: 41 x 37 mm. (Foto D. Ozdín). |
Kryštalické agregáty akantitu na
kremeni z Banskej Štiavnice. Vzorka: Naturhistorische Museum, Viedeň. (Foto D. Ozdín). |
| |
|
 |
 |
|
Kryštály akantitu na kremeni z Banskej Štiavnice.
Vzorka: Naturhistorische Museum, Viedeň. (Foto D. Ozdín). |
Kríčkovité agregáty akantitu na
kremeni z Banskej Štiavnice. Vzorka: Naturhistorische Museum, Viedeň. (Foto D. Ozdín).
|
| |
|
Poznámky:
Najskôr bola väčšina akantitov opisovaná ako argentit. V súčasnosti
argentit neexistuje ako samostatný minerálny druh a Medzinárodná
mineralogická asociácia ho eviduje ako "hypotetický minerál (syntetický,
antropogénny atď.)". Podľa analytických údajov je argentit stabilný len
pri teplote vyššej ako 177 °C. To znamená, že aj kubické kryštály
pôvodného argentitu sú akantity. V staršej nemecky písanej literatúre sa
akantit (=argentit) uvádza ako Silberglanz a Glaserz. Drobnozrnné čierne
agregáty sulfidov často s významným obsahom akantitu sa nazývali ako
"strieborná čerň" (nem. Silberschwärze). |
|
Literatúra |
|
Böhmer
M., 1966:
Ložiskové a paragenetické pomery zlatonosných žíl centrálnej časti
kremnického rudného poľa.
Acta Geol. Geogr. Univ. Comen., 11, 5-123. |
|
Cotta B.,
1861:
Die Erzgänge von Schemnitz in Ungarn.
Österr. Z. Berg.-und
Hüttenwes., 9, 12-14. |
|
Cotta
B. & Fellenberg E., 1862:
Die erzlagerstätten Ungarns und Siebenbürgens.
Freiberg, 228 s. |
|
Derco J.,
Kozáč J., Očenáš P., 1977:
Nové poznatky o mineráloch a genéze sekundárnych
kvarcitov lokality Kapka v centrálnom Vihorlate.
Mineralia Slovaca, 9, 3,
185-205. |
|
Ďuďa R., Černý P. , Kaličiak M.,
Kaličiaková E., Tözsér J., Ulrych J., Veselovský F., 1981:
Mineralógia severnej časti Slanských vrchov.
Miner. Slovaca,
Monografia, 2, 99 s. |
|
Ďuďa R. & Ozdín D., 2012:
Minerály Slovenska. Granit, Praha,
480 s. |
|
Fichtel J. E., 1791-1794:
Mineralogische Bemerkungen von den Karpathen. I-II.
J. Edlen von Kenzbeck, Wien, 730 s. |
|
Fichtel J. E., 1794:
Nagyrészt Erdély ásványairól
szól, de Magyarország más helyeinek ásványairól is tárgyal. Bizonyára az
irodalmi főforrások ehyike s mellőzhetetlen.
Mineralogische Aufsätze, Wien. |
|
Jonas J., 1820:
Ungarns Mineralreich. Orycto-geognostisch und topographisch dargestellt.
Budapest, 415 s. |
|
Hintze
C., 1904:
Handbuch der Mineralogie, 1. Bd. 1.
Verlag von Veit und
Comp., Leipzig, 1208 s. |
|
Kenngott A., 1855:
Sitzungsberg. Akad., 4,
447-468. |
|
Koděra M.,
Andrusovová-Vlčeková G., Belešová O., Briatková D., Dávidová Š., Fejdiová V.,
Hurai V., Chovan M., Nelišerová E., Ženiš P., 1986-1990:
Topografická
mineralógia Slovenska. I-III.
Veda, Bratislava, 1592 s. |
|
Lázár V., 1861:
O zastavených rudných baniach na
východnom Slovensku. Rudy, 9, 6, 196-202. |
|
Leonhard
G., 1843:
Handwörterbuch der
topographischen Mineralogie.
Heidelberg Akad.
Verlags-Handlung von J. C. B. Mohr, 593 s. |
|
Lipold M. V., 1867:
Der Bergbau von Schemnitz in Ungarn.
Jhb. K.-K. Geol.
Reichsanst., 17, 317-458. |
|
Martiny
I., 1890-1892:
A Szentháromságknai mélyminéles Vihnyén. Magy.
Kir. Földt. Intéz. Évk., 9,
3-17. |
|
Pálfy M.,
1929:
Magyarország arany-ezüst
bányászatának geológiai viszonyai és termelési adatai. Magy. Kir.
Földt. Intéz. Gyakorlati füzetei, Budapest, 94
s. |
|
Polák S., 1955:
Metasomatické výskyty galenitu v strednotriasových vápencoch pri Píle,
okres Nová Baňa. Geol. Práce, Zprávy, 2, 53-61. |
|
Szabó J.,
1891:
Selmecz környékének
geológiai leírása. Budapest, 487
s. |
|
Szakáll S., Udubasa G., Ďuďa R., Kvasnytsya V.,
Koszowska E., Novák M., 2002:
Minerals of
the Carpathians. Granit, Praha, 480 s. |
|
Tóth M., 1882:
Magyarország ásványai különös
tekintettel termőhelyeik megállapítására. Budapest, 509 s. |
|
Valach J. & Knésl J., 1972:
Rudné indície v pohorí Vtáčnik.
Geol. Průzkum, 14, 5, 132-134. |
|
Zepharovich V., 1859:
Mineralogisches Lexicon für
das Kaisserthum Österreich. I. Wilhem Braumüller, Wien, 627
s. |
|
Zepharovich V., 1873:
Mineralogisches Lexicon für
das Kaiserthum Österreich. II. Wilhem Braumüller, Wien,
436 s. |
|
Zipser Ch. A., 1817:
Versuch eines topograpisch-mineralogischen
Handbuches von Ungarn. Carl Friedrich Wigand, Oedenburg, 440 s. |
 |
|
Alumohydrokalcit
CaAl2(CO3)2(OH)4·3H2O
trikl. |
|
Index výskytu na Slovensku: 2 |
Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 |
|
Typová lokalita:
Potechina, Sorsk, Chakašská republika, Rusko (Bilibine, 1926) |
|
Najstarší opis
z územia Slovenska: Ladomirov (Ďuďa
a Križáni,
1979) |
|
Lokality na
Slovensku (3) a stupeň identifikácie
(v zátvorke):
Cigeľka (1), Kečovo - Jaskyňa Domica (2), Ladomirov (1) |
|
Veľkosť:
makroskopický |
|
Najväčší
kryštál z územia Slovenska: 2,5
cm (Ladomirov; Ďuďa a Slivka,
1982) |
 |
|
Radiálne agregáty bieleho
alumohydrokalcitu z lokality Ladomirov. Veľkosť vzorky 93 x 57 mm (Foto D. Ozdín). |
| |
|
Poznámky:
|
|
Literatúra |
|
Bačo P. &
Pacindová M., 1993: Whewellit
a dawsonit - epigenetická mineralizácia v puklinách pieskovca pri
Cigeľke. Miner. Slovaca, 4, 277-281. |
|
Bilibine G.,
1926:
Alumohydrocalcite, a new species. Mem. Soc. Russe
Mineral., 55, 243-258. |
|
Cílek V., 1999:
Mineralogické výskumy v jeskyni Domica. Aragonit, 4, 9-11. |
|
Ďuďa R. &
Križáni I., 1979: Dawsonit -
sprievodný minerál ortuťovej mineralizácie na východnom Slovensku.
Miner. Slovaca, 11, 1, 79-86. |
|
Ďuďa R.,
Sejkora J., Novotná M., 1998:
Nové mineralogické údaje pre alumohydrokalcit a dawsonit z Ladomírova.
Natura Carpatica, 39, 9-18. |
|
|
|
Andorit
IV
Ag15Pb18Sb47S96
mon. |
|
Index výskytu na Slovensku: 1 |
Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 |
|
Typová lokalita:
Baia Sprie, Rumunsko (Krenner, 1893) - andorit; Moëlo
et al. (1984) - andorit IV (= quatrandorit) |
|
Najstarší opis
z územia Slovenska: Dúbrava (Ozdín
a Sejkora,
2009) |
|
Lokality na
Slovensku (1) a stupeň identifikácie
(v zátvorke):
Dúbrava (1) |
|
Veľkosť:
mikroskopický |
|
Najväčší
kryštál z územia Slovenska:
0,02
mm (Dúbrava; Ozdín a
Sejkora,
2009) |
 |
|
Andorit (svetlosivý)
v antimonite (tmavosivý) z
Dúbravy v Nízkych Tatrách; nábrus; fotografia v spätne rozptýlených
elektrónoch (Ozdín & Sejkora, 2009). |
| |
|
Poznámky:
|
|
Literatúra |
|
Krenner J. A., 1893:
Andorit új hazai eziistérc. Math. Termés. Tud. Ért. 11, 119-122. |
|
Moëlo Y.,
Makovicky E., Karup-Møller S., 1984:
New data on the minerals of the andorite series. Neues Jahrbuch f.
Miner., Monatshefte, 4, 175-182. |
|
Ozdín D.
& Sejkora J., 2009:
Andorit IV a andorit VI z Dúbravy v Nízkych Tatrách (Slovenská
republika).
Bull.
mineral.-petrogr. odd. Nár. muz. v Praze, 17, 1, 65-68. |
|
|
|
Andorit
VI
AgPbSb3S6
romb. |
|
Index výskytu na Slovensku: 2 |
Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 |
|
Typová lokalita:
Baia Sprie, Rumunsko (Krenner, 1893) - andorit; Moëlo
et al. (1984) - andorit VI (= senandorit) |
|
Najstarší opis
z územia Slovenska:
Zlatá Baňa (Kovalenker et al., 1988) |
|
Lokality na Slovensku (6) a stupeň identifikácie
(v zátvorke):
Dúbrava (1), Chyžné (1), Zlatá Baňa (1), Dobšiná (1), Vyhne (3), Zlatá Idka (1) |
|
Veľkosť:
mikroskopický |
|
Najväčší kryštál z
územia Slovenska: 0,065
mm (Dobšiná; Pršek et al., 2009) |
|
 |
|
Andorit (sivý) s robinsonitom
(biely) v antimonite (tmavosivý) z lokality Chyžné - Herichová; fotografia v spätne rozptýlených elektrónoch
(BSE), (Ozdín & Bálintová, 2004). |
| |
|
Poznámky:
Najstarší výskyt andoritu opisuje Cambel (1960) z lokality Pod Babou pri
Perneku na základe optického výskumu. Neskorším výskumom tých istých
vzoriek sa preukázalo (Cambel a Krištín, 1977), že ide o bournonit. Ani
najnovšími výskumami (Luptáková, 2007) nebol andorit na tejto lokalite
objavený. |
|
Literatúra |
|
Bálintová T., Ozdín D., Števko M., 2006:
Chemické zloženie sulfosolí na
lokalite Chyžné-Herichová. Miner. Slovaca, 38, 4, 303-312. |
|
Cambel
B., 1960:
Hydrotermálne ložiská v Malých
Karpatoch, mineralizácia a geochémia ich rúd.
Acta geol. geogr. Univ. Comen., 3, 1-234. |
|
Cambel B.
& Krištín J., 1977:
Contribution to the mineralogy of Malé
Karpaty ores.
Geol. Zbor. Geol. Carpath., 28, 1, 121-135. |
|
Jeleň S., Háber M., Rojkovičová Ľ., 1999:
Mineralogická charakteristika
zlata drahokovových asociácií v štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne.
Miner. Slovaca, 31, 253-256. |
|
Kovalenker V. A., Jeleň S., Genkin A.
D., Ďuďa R., Sandomirskaja S. M., Malov V. S., Kotuľak P., 1988:
Metallic minerals of productive assemblages of the Zlatá Baňa
deposit (Eastern Slovakia); specialities of chemical composition.
Mineralia Slovaca, 20, 6, 481-498. |
|
Krenner J. A., 1893:
Andorit új hazai eziistérc. Math. Termés. Tud.
Ért. 11, 119-122. |
|
Luptáková J., 2007:
Hydrotermálna Pb-Zn mineralizácia
v tatrickej tektonickej jednotke Západných Karpát.
Manuskript - Dizertačná práca, Archív Katedry mineralógie
a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. |
|
Moëlo Y.,
Makovicky E., Karup-Møller S., 1984:
New data on the minerals of the andorite series. Neues Jahrbuch f.
Miner., Monatshefte, 4, 175-182. |
|
Ozdín D.
& Bálintová T., 2004:
Nový nález andoritu (PbAgSb3S6) na lokalite Chyžné
(Slovensko). Bull. mineral.-petrolog. Odd. Nár.
Muz. (Praha), 12, 147-152. |
|
Ozdín D.
& Sejkora J., 2009:
Andorit IV a andorit VI z Dúbravy v Nízkych Tatrách (Slovenská
republika).
Bull.
mineral.-petrogr. odd. Nár. muz. v Praze, 17, 1,
65-68. |
|
Pršek J., Lauko Ľ., Valášková M., 2009:
Andorit VI z antimonitovej mineralizácie v Spišsko-gemerskom rudohorí
(Zlatá Idka, Dobšiná-Tiefengründel.
Miner. Slovaca, 41, 2, 183-190. |
|
|
|
Atacamit
Cu2+2Cl(OH)3
romb. |
|
Index výskytu na Slovensku: 1 |
Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 |
|
Typová lokalita:
Atacama, Čile (Gallitzin, 1801) |
|
Najstarší opis
z územia Slovenska: Gelnica (Sejkora et al.,
2001) |
|
Lokality na Slovensku (2) a stupeň identifikácie
(v zátvorke):
Bratislava (1), Gelnica (1) |
|
Veľkosť:
makroskopický |
|
Najväčší kryštál z
územia Slovenska: 1
mm (Gelnica; Sejkora et al., 2001) |
 |
|
Ihlice atacamitu z Bratislavy (SCAN). Veľkosť
najdlhšej ihlice je 0,027 mm. |
| |
|
Poznámky:
|
|
Literatúra |
|
de Gallitzin
D., 1801:
Recueil de Noms par Ordre alphabetique
appropriés en Mineralogie.
de l'Imprimerie de la maison des Orphelins, Brunsvik, 320
s. |
|
Ozdín D. & Gregor M., 2006:
Chlórargyrit, atacamit, brochantit a linarit z laténskych artefaktov z
Bratislavy. Mineralia Slovaca, 38, 2, 151-158. |
|
Sejkora
J., Ďuďa R., Novotná M., 2001:
Minerály oxidační zóny žíly Krížová, Gelnica, Slovenské Rudohorie.
Bull. Min.-Petr. Odd. Národního Muzea v Praze, 9, 121-139. |
|
|
