Aktualizácia 30. 04. 2017
späť na hlavnú stránku
English version
© Daniel Ozdínov

   Minerály Slovenska                     
   Typové minerály Slovenska            
  
Rekordy minerálov Slovenska        
 
  
Mineralogické štítky                   

  
Kultové minerály                         
  
Minerály SR v elektrónovom mikroskope
  
Fotografie mineralogických lokalít
   Linky
(967 odkazov)
     
Mineralogické časopisy a knihy

  
   Mineralogické databázy a softvéry
  
   Múzeá a zbierky s minerálmi         
     
Mineralogické kluby a združenia    

     
Súkromné mineralogické stránky
     
Meteoritika (meteority, tektity...)  
     
Mineralogické pomôcky              
  
Novinky                                          

  
Kontakt     
 

 

Citácia: Ozdín D., 2009-2017: Minerály Slovenska. www.ozdinminerals.com

Index výskytu na Slovensku:

    1. RARITNÝ              1 - 2 lokality
   2. VZÁCNY
                3 - 6 lokalít
   3. ZRIEDKAVÝ
         7 - 15 lokalít
   4. HOJNÝ               
  15 - 50 lokalít
   5. VEĽMI HOJNÝ 
  > 50 lokalít

Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku:

 1. SPOĽAHLIVO IDENTIFIKOVANÝ - väčšinou kombinácia najmenej 2 najvýznamnejších analytických metód (rtg difrakcia a elektrónová mikroanalýza)

2. ČIASTOČNE INDENTIFIKOVANÝ - minerál väčšinou analyzovaný, ale na spoľahlivé vylúčenie ďalších možných fáz ešte chýbajú ďalšie analýzy

3. NEDOSTATOČNE IDENTIFIKOVANÝ - minerál väčšinou identifikovaný len vizuálne, často veľmi pochybný alebo vymyslený

 
© 2009-2017 Daniel Ozdín´s mineralogical website.

Všetky práva vyhradené. Všetky súčasti tejto webstránky je možné kopírovať len so súhlasom autora alebo po uvedení citácie.

 free counters

Minerály Slovenska

A  B  C  D  E  F  G  H  CH  I  J  K  L  M  N  O  P  Q  R  S  T  U  V  W  X  Y  Z

Aikinit, akantit, aktinolit, alabandit, albit, allanit-(Ce), almandín, alofán, altait, alumohydrokalcit, alunit, alunogén, analcím, anatas, andaluzit, andorit IV, andorit VI, andradit, anglesit, anhydrit, ankerit, annabergit, annit, anortit, antigorit, antimón, antimonit, antlerit, antofylit, apatit, apjohnit, aragonit, ardealit, armalcolit, arzenolit, arzenopyrit, asbolán, atacamit, augit, aurichalcit, auripigment, aurostibit, autunit, awaruit, azurit
Akantit         Ag2S         mon.
Index výskytu na Slovensku: 3 

Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 

Typová lokalita: Jáchymov, Česká republika (Kenngott, 1855)
Najstarší opis z územia Slovenska: Kremnica, Hodruša-Hámre a Banská Štiavnica (Zipser, 1817)

Lokality na Slovensku (13) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Banská Štiavnica (1), Dúbrava (3), Hodruša-Hámre (1), Kremnica (3), Nová Baňa (3), Prochoť (3), Remetské Hámre (1), Repište (3), Veľké Pole (3), Vyhne (2), Vysoká (2), Zlatá Baňa (2), Zlatá Idka (3)

Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 3 cm (Banská Štiavnica; Szakáll et al., 2002)
Akantit-Banská Štiavnica

Nátekovité agregáty akantitu na kremeni. Banská Štiavnica, veľkosť vzorky: 41 x 37 mm. (Foto D. Ozdín).

Kryštalické agregáty akantitu na kremeni z Banskej Štiavnice. Vzorka: Naturhistorische Museum, Viedeň. (Foto D. Ozdín).

 

Akantit-Banská Štiavnica

Kryštály akantitu na kremeni z Banskej Štiavnice. Vzorka: Naturhistorische Museum, Viedeň. (Foto D. Ozdín).

Kríčkovité agregáty akantitu na kremeni z Banskej Štiavnice. Vzorka: Naturhistorische Museum, Viedeň. (Foto D. Ozdín).

 

Poznámky: Najskôr bola väčšina akantitov opisovaná ako argentit. V súčasnosti argentit neexistuje ako samostatný minerálny druh a Medzinárodná mineralogická asociácia ho eviduje ako "hypotetický minerál (syntetický, antropogénny atď.)". Podľa analytických údajov je argentit stabilný len pri teplote vyššej ako 177 °C. To znamená, že aj kubické kryštály pôvodného argentitu sú akantity. V staršej nemecky písanej literatúre sa akantit (=argentit) uvádza ako Silberglanz a Glaserz. Drobnozrnné čierne agregáty sulfidov často s významným obsahom akantitu sa nazývali ako "strieborná čerň" (nem. Silberschwärze).

Literatúra

Böhmer M., 1966: Ložiskové a paragenetické pomery zlatonosných žíl centrálnej časti kremnického rudného poľa. Acta Geol. Geogr. Univ. Comen., 11, 5-123.

Cotta B., 1861: Die Erzgänge von Schemnitz in Ungarn. Österr. Z. Berg.-und Hüttenwes., 9, 12-14.

Cotta B. & Fellenberg E., 1862: Die erzlagerstätten Ungarns und Siebenbürgens. Freiberg, 228 s.

Derco J., Kozáč J., Očenáš P., 1977: Nové poznatky o mineráloch a genéze sekundárnych kvarcitov lokality Kapka v centrálnom Vihorlate. Mineralia Slovaca, 9, 3, 185-205.

Ďuďa R., Černý P. , Kaličiak M., Kaličiaková E., Tözsér J., Ulrych J., Veselovský F., 1981: Mineralógia severnej časti Slanských vrchov. Miner. Slovaca, Monografia, 2, 99 s.

Ďuďa R. & Ozdín D., 2012: Minerály Slovenska. Granit, Praha, 480 s.

Fichtel J. E., 1791-1794: Mineralogische Bemerkungen von den Karpathen. I-II. J. Edlen von Kenzbeck, Wien, 730 s.

Fichtel J. E., 1794: Nagyrészt Erdély ásványairól szól, de Magyarország más helyeinek ásványairól is tárgyal. Bizonyára az irodalmi főforrások ehyike s mellőzhetetlen. Mineralogische Aufsätze, Wien.

Jonas J., 1820: Ungarns Mineralreich. Orycto-geognostisch und topographisch dargestellt. Budapest, 415 s.

Hintze C., 1904: Handbuch der Mineralogie, 1. Bd. 1. Verlag von Veit und Comp., Leipzig, 1208 s.

Kenngott A., 1855: Sitzungsberg. Akad., 4, 447-468.

Koděra M., Andrusovová-Vlčeková G., Belešová O., Briatková D., Dávidová Š., Fejdiová V., Hurai V., Chovan M., Nelišerová E., Ženiš P., 1986-1990: Topografická mineralógia Slovenska. I-III. Veda, Bratislava, 1592 s.

Lázár V., 1861: O zastavených rudných baniach na východnom Slovensku. Rudy, 9, 6, 196-202.

Leonhard G., 1843: Handwörterbuch der topographischen Mineralogie. Heidelberg Akad. Verlags-Handlung von J. C. B. Mohr, 593 s.

Lipold M. V., 1867: Der Bergbau von Schemnitz in Ungarn. Jhb. K.-K. Geol. Reichsanst., 17, 317-458.

Martiny I., 1890-1892: A Szentháromságknai mélyminéles Vihnyén. Magy. Kir. Földt. Intéz. Évk., 9, 3-17.

Pálfy M., 1929: Magyarország arany-ezüst bányászatának geológiai viszonyai és termelési adatai. Magy. Kir. Földt. Intéz. Gyakorlati füzetei, Budapest, 94 s.

Polák S., 1955: Metasomatické výskyty galenitu v strednotriasových vápencoch pri Píle, okres Nová Baňa. Geol. Práce, Zprávy, 2, 53-61.

Szabó J., 1891: Selmecz környékének geológiai leírása. Budapest, 487 s.

Szakáll S., Udubasa G., Ďuďa R., Kvasnytsya V., Koszowska E., Novák M., 2002: Minerals of the Carpathians. Granit,  Praha, 480 s.
Tóth M., 1882: Magyarország ásványai különös tekintettel termőhelyeik megállapítására. Budapest, 509 s.

Valach J. & Knésl J., 1972: Rudné indície v pohorí Vtáčnik. Geol. Průzkum, 14, 5, 132-134.

Zepharovich V., 1859: Mineralogisches Lexicon für das Kaisserthum Österreich. I. Wilhem Braumüller, Wien, 627 s.

Zepharovich V., 1873: Mineralogisches Lexicon für das Kaiserthum Österreich. II. Wilhem Braumüller, Wien, 436 s.

Zipser Ch. A., 1817: Versuch eines topograpisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn. Carl Friedrich Wigand, Oedenburg, 440 s.
Späť na začiatok stránky
Alumohydrokalcit        CaAl2(CO3)2(OH)4·3H2O         trikl.
Index výskytu na Slovensku: 2

Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 

Typová lokalita: Potechina, Sorsk, Chakašská republika, Rusko (Bilibine, 1926)
Najstarší opis z územia Slovenska: Ladomirov (Ďuďa a Križáni, 1979)
Lokality na Slovensku (3) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Cigeľka (1), Kečovo - Jaskyňa Domica (2), Ladomirov (1)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 2,5 cm (Ladomirov; Ďuďa a Slivka, 1982)

Radiálne agregáty bieleho alumohydrokalcitu z lokality Ladomirov. Veľkosť vzorky 93 x 57 mm (Foto D. Ozdín).

 
Poznámky:
Literatúra

Bačo P. & Pacindová M., 1993: Whewellit a dawsonit - epigenetická mineralizácia v puklinách pieskovca pri Cigeľke. Miner. Slovaca, 4, 277-281.

Bilibine G., 1926: Alumohydrocalcite, a new species. Mem. Soc. Russe Mineral., 55, 243-258.

Cílek V., 1999: Mineralogické výskumy v jeskyni Domica. Aragonit, 4, 9-11.

Ďuďa R. & Križáni I., 1979: Dawsonit - sprievodný minerál ortuťovej mineralizácie na východnom Slovensku. Miner. Slovaca, 11, 1, 79-86.

Ďuďa R., Sejkora J., Novotná M., 1998: Nové mineralogické údaje pre alumohydrokalcit a dawsonit z Ladomírova. Natura Carpatica, 39, 9-18.

Späť na začiatok stránky
Andorit IV        Ag15Pb18Sb47S96         mon.
Index výskytu na Slovensku: 1

Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 

Typová lokalita: Baia Sprie, Rumunsko (Krenner, 1893) - andorit; Moëlo et al. (1984) - andorit IV (= quatrandorit)
Najstarší opis z územia Slovenska: Dúbrava (Ozdín a Sejkora, 2009)
Lokality na Slovensku (1) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Dúbrava (1)
Veľkosť: mikroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 0,02 mm (Dúbrava; Ozdín a Sejkora, 2009)

Andorit (svetlosivý) v antimonite (tmavosivý) z Dúbravy v Nízkych Tatrách; nábrus; fotografia v spätne rozptýlených elektrónoch (Ozdín & Sejkora, 2009).

 
Poznámky:
Literatúra

Krenner J. A., 1893: Andorit új hazai eziistérc. Math. Termés. Tud. Ért. 11, 119-122.

Moëlo Y., Makovicky E., Karup-Møller S.,  1984: New data on the minerals of the andorite series. Neues Jahrbuch f. Miner., Monatshefte, 4, 175-182.

Ozdín D. & Sejkora J., 2009: Andorit IV a andorit VI z Dúbravy v Nízkych Tatrách (Slovenská republika). Bull. mineral.-petrogr. odd. Nár. muz. v Praze, 17, 1, 65-68.

Späť na začiatok stránky

Andorit VI         AgPbSb3S6         romb.

Index výskytu na Slovensku: 2

Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 

Typová lokalita: Baia Sprie, Rumunsko (Krenner, 1893) - andorit; Moëlo et al. (1984) - andorit VI (= senandorit)
Najstarší opis z územia Slovenska: Zlatá Baňa (Kovalenker et al., 1988)
Lokality na Slovensku (6) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Dúbrava (1), Chyžné (1), Zlatá Baňa (1), Dobšiná (1), Vyhne (3), Zlatá Idka (1)
Veľkosť: mikroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 0,065 mm (Dobšiná; Pršek et al., 2009)

Andorit (sivý) s robinsonitom (biely) v antimonite (tmavosivý) z lokality Chyžné - Herichová; fotografia v spätne rozptýlených elektrónoch (BSE), (Ozdín & Bálintová, 2004).

 
Poznámky: Najstarší výskyt andoritu opisuje Cambel (1960) z lokality Pod Babou pri Perneku na základe optického výskumu. Neskorším výskumom tých istých vzoriek sa preukázalo (Cambel a Krištín, 1977), že ide o bournonit. Ani najnovšími výskumami (Luptáková, 2007) nebol andorit na tejto lokalite objavený.
Literatúra
Bálintová T., Ozdín D., Števko M., 2006: Chemické zloženie sulfosolí na lokalite Chyžné-Herichová. Miner. Slovaca, 38, 4, 303-312.

Cambel B., 1960: Hydrotermálne ložiská v Malých Karpatoch, mineralizácia a geochémia ich rúd. Acta geol. geogr. Univ. Comen., 3, 1-234.

Cambel B. & Krištín J., 1977: Contribution to the mineralogy of Malé Karpaty ores. Geol. Zbor. Geol. Carpath., 28, 1, 121-135.

Jeleň S., Háber M., Rojkovičová Ľ., 1999: Mineralogická charakteristika zlata drahokovových asociácií v štiavnicko-hodrušskom rudnom rajóne. Miner. Slovaca, 31, 253-256.

Kovalenker V. A., Jeleň S., Genkin A. D., Ďuďa R., Sandomirskaja S. M., Malov V. S., Kotuľak P., 1988: Metallic minerals of productive assemblages of the Zlatá Baňa deposit (Eastern Slovakia); specialities of chemical composition. Mineralia Slovaca, 20, 6, 481-498.

Krenner J. A., 1893: Andorit új hazai eziistérc. Math. Termés. Tud. Ért. 11, 119-122.

Luptáková J., 2007: Hydrotermálna Pb-Zn mineralizácia v tatrickej tektonickej jednotke Západných Karpát. Manuskript - Dizertačná práca, Archív Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Moëlo Y., Makovicky E., Karup-Møller S.,  1984: New data on the minerals of the andorite series. Neues Jahrbuch f. Miner., Monatshefte, 4, 175-182.

Ozdín D. & Bálintová T., 2004: Nový nález andoritu (PbAgSb3S6) na lokalite Chyžné (Slovensko). Bull. mineral.-petrolog. Odd. Nár. Muz. (Praha), 12, 147-152.

Ozdín D. & Sejkora J., 2009: Andorit IV a andorit VI z Dúbravy v Nízkych Tatrách (Slovenská republika). Bull. mineral.-petrogr. odd. Nár. muz. v Praze, 17, 1, 65-68.

Pršek J., Lauko Ľ., Valášková M., 2009: Andorit VI z antimonitovej mineralizácie v Spišsko-gemerskom rudohorí (Zlatá Idka, Dobšiná-Tiefengründel. Miner. Slovaca, 41, 2, 183-190.

Späť na začiatok stránky
Atacamit         Cu2+2Cl(OH)3         romb.
Index výskytu na Slovensku: 1

Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18 

Typová lokalita: Atacama, Čile (Gallitzin, 1801)
Najstarší opis z územia Slovenska: Gelnica (Sejkora et al., 2001)
Lokality na Slovensku (2) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Bratislava (1), Gelnica (1)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 1 mm (Gelnica; Sejkora et al., 2001)
Ihlice atacamitu z Bratislavy (SCAN). Veľkosť najdlhšej ihlice je 0,027 mm.
 
Poznámky:
Literatúra

de Gallitzin D., 1801: Recueil de Noms par Ordre alphabetique appropriés en Mineralogie. de l'Imprimerie de la maison des Orphelins, Brunsvik, 320 s.

Ozdín D. & Gregor M., 2006: Chlórargyrit, atacamit, brochantit a linarit z laténskych artefaktov z Bratislavy. Mineralia Slovaca, 38, 2, 151-158.

Sejkora J., Ďuďa R., Novotná M., 2001: Minerály oxidační zóny žíly Krížová, Gelnica, Slovenské Rudohorie. Bull. Min.-Petr. Odd. Národního Muzea v Praze, 9, 121-139.

Späť na začiatok stránky