www.ozdinminerals.com - Daniel Ozdín´s mineralogical websites

Minerály Slovenska
A B C D E F G H CH I J K L M N O P Q R S T U V W X Y Z
Laitakarit, lanarkit, langit, laumontit, launayit, lawrencit, lazulit, lazurit, lepidokrokit, leucit, libethenit, lillianit, linarit, lindströmit, linnéit, lirokonit, litioforit, lizardit, löllingit, luanheit, ludjibait, ľad.
Launayit CuPb₁₀(Sb,As)₁₃S₃₀ mon.
Index výskytu na Slovensku: 1	Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 28
Typová lokalita: Taylor Pit, Madoc, Huntingdon Township, Ontario, Kanada (Jambor, 1967)
Najstarší opis z územia Slovenska: Dúbrava (Adamus et al., 1993)
Lokality na Slovensku (1) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Dúbrava - Ľubelská (2)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: 3 mm (Dúbrava; Adamus et al., 1993)
Fotografia (zo SCAN-u) je v práci Adamusa et al. (1993)

Poznámky: Launayit je nedokonale opísaná a veľmi zriedkavá sulfosoľ. Z Dúbravy bol robený práškový difrakčný záznam, ktorý by mohol poukazovať na to, že ide o launayit. Avšak (Cu)-Pb,Sb(-As)-(O) sulfosoli majú často veľmi podobné rtg záznamy, preto nie je možné jednoznačne stotožniť rtg záznam publikovaný Adamusom et al. (1993) s launayitom. Títo autori robili mikrosondovú analýzu (nešpecifikovali akú), ktorá vôbec nezodpovedá launayitu, ale skôr dadsonitu (autori nemali analyzovaný chlór)alebo inej Pb-Sb sulfosoli. Navyše podľa najnovších údajov má launayit obsahovať Cu a As a autori Cu nemeralia obsah As bol len 0,27 hm. %, čo je veľmi málo pre skupinu sulfosolí s obsahom As, kde patrí aj launayit.
Literatúra
Adamus B., Jiránek J., Olšovský L., 1993: Launayit - 22 PbS. 13 Sb₂S₃ - nový minerál na ložisku Sb-rud Dúbrava v Nízkých Tatrách. Mineralia Slovaca, 25, 1, 73-74.
Jambor J. L., 1967: New lead sulfantimonides from Madoc, Ontario. Part 2 – Mineral descriptions. Can. Mineral., 9, 191-213.

Luanheit Ag₃Hg hex.
Index výskytu na Slovensku: 1	Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 28
Typová lokalita: Luanheitový výskyt, dolina rieky Luan (Luan He), pref. Chengde, prov. Hebei, Čína (Shao et al., 1984)
Najstarší opis z územia Slovenska: Košice - Bankov (Peterec et al., 1993)
Lokality na Slovensku (2) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Košice - Bankov (2), Novoveská Huta (2)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: - (nie sú známe veľkosti kryštálov)
Fotografia z mikrosondy (BEI) je v práci Hábera et al. (1993)

Poznámky: Z územia Slovenska je známych niekoľko najmä starších opisov amalgámov striebra, z ktorých niektoré, napr. z Nižnej Slanej, môžu patriť luanheitu.
Literatúra
Háber M., Jeleň S., Jeleň M., 1993: Amalgám striebra z Nižnej Slanej a Novoveskej Huty (Spišsko-gemerské rudohorie. Mineralia Slovaca, 25, 1, 45-49.
Peterec D., Paučo P., Horský S., Ďuďa R., 1990: Zriedkavá asociácia minerálov z magnezitového ložiska Bankov (Košice). Zborník Východoslovenského múzea, Sér. Prír. vedy, 31, 185-196.
Shao D., Zhou J., Zhang J., Bao D., 1984: Luanheite - A new mineral. Acta Mineralogica Sinica, 4, 2, 97-1013.

Ľad H₂O hex. (pod -80 °C kub.)
Index výskytu na Slovensku: 5	Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 18
Typová lokalita: neznáma
Najstarší opis z územia Slovenska: Demänovská Dolina (? 1299 in Droppa 1972)
Lokality na Slovensku (?) a stupeň identifikácie (v zátvorke): Bratislava (1), Dobšiná (1), Demänovská Dolina (1), Dubník (1), Muráň (1), Silica (1), Spišské Podhradie (1), Vysoké Tatry (1), Ždiar (1), Žaškov (1)
Veľkosť: makroskopický
Najväčší kryštál z územia Slovenska: ?

Kryštalický agregát ľadu zložený zo snehových vločiek. Bratislava - Devínska Nová Ves (21.2.2009). Veľkosť snehových vločiek do ~ 2 mm. (Foto D. Ozdín)	Kryštalický agregát ľadu zložený zo snehových vločiek. Uprostred snehová vločka typu stĺpu s viečkom. Bratislava - Devínska Nová Ves (21.2.2009). Veľkosť snehovej vločky v centrálnej časti obrázku je 0,4 mm. (Foto D. Ozdín)

Poznámky: Vzhľadom na to, že ľad je stabilný len pri nízkych teplotách a v zime je prítomný na celom území SR, index výskytu je 5. Medzi lokalitami sú uvedené len publikované údaje väčšinou zo stále zaľadnených jaskýň alebo priepastí. Zvyšné údaje tvoria výskyty o snehových vločkách a pod.
Literatúra
Benický V., 1957: Príspevok k dejinám Demänovskej ľadovej jaskyne a k objaveniu Jaskyne mieru. Slovenský Kras, 1, 29-35.
Benický V., 1962: Jaskyne stredoslovenského kraja. Vlastivedný Časopis, 11, 2, 82-86.
Benický V. & Kettner, R., 1950: Slovenské jaskyne. Matica Slovenská, Martin, 45 s.
Böhm J. & Kunský J., 1941: Lednice, die Eishöhle bei Silice im Slowakischen Karst. Wien. Prähist. Z., 28, 96-127.
Droppa A., 1972: Historiografia Demänovských jaskýň. Slovenský Kras, 10, 94-101.
Droppa A., 1973: Prehľad preskúmaných jaskýň na Slovensku. Slovenský Kras, 11, 115-157.
Droppa A., 1978: Jaskyne južnej časti Slovenského raja. Čs. Kras, 30, 51-65.
Jakál J., 1971: Morfológia a genéza Dobšinskej ľadovej jaskyne. Slovenský Kras, 9, 27-33.
Kámen S., 1958: Ľadová jaskyňa na Muránskej planine. Čs. Kras, 11, 249-250.
Kámen S., 1960: Ochrana a prieskum jaskýň v tisovskom a muránskom krase. In: Ochrana prírody. Osveta, Martin, 97-109.
Koděra M., Andrusovová-Vlčeková G., Belešová O., Briatková D., Dávidová Š., Fejdiová V., Hurai V., Chovan M., Nelišerová E., Ženiš P., 1986-1990: Topografická mineralógia Slovenska. I-III. Veda, Bratislava, 1592 s.
Lucinkiewicz A., 1980: Silická ľadnica sprístupnená. Krásy Slovenska, 61, 6, 254-255.
Měska G., 1936: Ledová jeskyně dobšinská. Fenomen větrání krasových skal. Časopis Výsk. Slov. a Podkarpat. Rusi, 10, 253-258.
Mitter P., 1976: Zaujímavosti z Dobšinskej ľadovej jaskyne. Krásy Slovenska, 53, 6, 276.
Otruba J., 1957: Problém mikroklímy a znovuzaľadnenia Demänovskej ľadovej jaskyne. Slovenský Kras, 1, 36-58.
Roda Š., Rajman L., Erdös M., 1974: Výskum mikroklímy a dynamiky zaľadnenia v Silickej ľadnici. Slovenský Kras, 12, 157-174.
Roth Z., 1940: Quelques remarques sur le karst sud - Slavaque et le gouffre de Lednice pres Silica. Bull. Int. Acad. Tchéque Sci., 40, 47-65.
Szakáll S., Udubasa G., Ďuďa R., Kvasnytsya V., Koszowska E., Novák M., 2002: Minerals of the Carpathians. Granit, Praha, 480 s.
Šinel J., 1924-1931: Dynamika tvoření ledu v Dobšinské ledové jeskyni. Sbor. prírodoved. Odb. Slev. Vlastived. Múz., 123-134.
Ulrich F., 1937: Dobšinská ledová jeskyně a příbuzné jevy na Slovensku. Věda Přír., 18, 9-10, 253-258.
Vítek J., 1970: Ledové jeskyně v travertínech na Dreveníku. Ochrana Přírody, 11, 190.
Vítek J., 1971: Formy krasu v travertinech na Dreveníku u Spišského Podhradí. Čs. kras, 23, 99-114.

Aktualizácia 20. 5. 2022

© Daniel Ozdínov

Minerály Slovenska Typové minerály Slovenska Rekordy minerálov Slovenska Mineralogické štítky Kultové minerály Minerály SR v elektrónovom mikroskope Fotografie mineralogických lokalít Moja zbierka Linky Mineralogické časopisy a knihy Mineralogické databázy a softvéry Múzeá a zbierky s minerálmi Mineralogické kluby Súkromné mineralogické stránky Meteoritika (meteority, tektity...) Mineralogické pomôcky Novinky Kontakt Predajné výstavy minerálov

Citácia: Ozdín D., 2009-2022: Minerály Slovenska. www.ozdinminerals.com

Index výskytu na Slovensku: 1. RARITNÝ 1 - 2 lokality 2. VZÁCNY 3 - 6 lokalít 3. ZRIEDKAVÝ 7 - 15 lokalít 4. HOJNÝ 15 - 50 lokalít 5. VEĽMI HOJNÝ > 50 lokalít

Stupeň identifikácie minerálu na Slovensku: 1. SPOĽAHLIVO IDENTIFIKOVANÝ - väčšinou kombinácia najmenej 2 najvýznamnejších analytických metód (rtg difrakcia a elektrónová mikroanalýza) 2. ČIASTOČNE INDENTIFIKOVANÝ - minerál väčšinou analyzovaný, ale na spoľahlivé vylúčenie ďalších možných fáz ešte chýbajú ďalšie analýzy 3. NEDOSTATOČNE IDENTIFIKOVANÝ - minerál väčšinou identifikovaný len vizuálne, často veľmi pochybný alebo vymyslený

© 2009-2022 Daniel Ozdín´s mineralogical website.
Všetky práva vyhradené. Všetky súčasti tejto webstránky je možné kopírovať len so súhlasom autora alebo po uvedení citácie.